1.3.2013

1. března 2013 v 20:46
Ahojteeee! Usmívající se No, po dlhej dobe zase článok. Na začiatok sa hneď vyjadrím k predchádzajúcim komentárom. Vyskytol sa tam aj jeden typu, že keď som mala jedálniček každý deň rovnaký, tak som pridávala články každý deň a teraz nič a že ako keby som sa hambila za jedenie, či niečo toho typu. Tento týždeň bol najlepší týždeň za posledné obdobie, (ale k tomu až nižšie) ale nemala som vonkoncom čas na písanie článku. Vás si síce obehnem, ale to väčšinou cez mobil, no článok zaberie už viac času. A vlastne ani neviem, prečo by som ho mala písať. Poslednú dobu jedlo neriešim a nerozmýšľam nad ním skoro vôbec a tým, že by som sem písala jedálničky každý deň by som to len zbytočne priveľmi riešila.
Ale späť k postatným veciam. Ako som už spomínala, tento týždeň bol najlepší za posledný pol rok? Dajme tomu. A to hneď z niekoľkých dôvodov:
☺ nálada sa mi zlepšila o 360°, štyri spolužiačky a dve učiteľky mi povedali, že som ako slniečko
☺ začala som sa viac zapájať do aktivít v triede (výroba násteniek, pomoc učiteľkám)
☺ začala som oveľa viac komunikovať s kamošami a nie som taká uzavretá
☺ prežila som celý víkend bez hádky so sestrou (hádky boli o jedle)
☺ mám neskutočne zlepšený vzťah s mamčou
☺ viem sa zasmiať na blbosti, konečne rozprávam, srandujem, som taká, aká som bývala
☺ konečne to nebol ten stereotypný anorektický týždeň, každý deň sa niečo dialo, niečo ma potešilo, niečo bolo iné
Bol to proste skvelý týždeň. Akurát moje trávenie si to veľmi nemyslí, lebo od nedele som nebola na "wc". Brucho síce nafúknuté nemám (to by bol u mňa veľký problém, brucho som pozorovala v anorektickom období najviac a aj teraz sa niekedy neubránim) ale tak 5 dní je 5 dní a už ma začína aj trochu pobolievať. Dnes som už dostala nejaké laxatívne kvapky, tak fakt dúfam, že zajtra už pôjdem. Inak s jedlom je to tak ako doteraz. Tak napríklad jeden jedálniček, fakt neviem, kedy to už bolo.
R: rožok s medovou pomazánkou, čaj
D: Zvolenský smotanový jogurt Chrumko- Mňamko s čokoládovými guličkami, mandarínka
O: hrášková polievka, pečené kurča, zemiaková kaša, kyslé uhorky (asi najlepší obed,aký som mala, och tá moja mamča ♥)
O: syrový croassant
V: cca 3 dc mlieka s Nesquiik duo vanilkovo-čokoládové guličky (to je moja najmilovanejšia večera :D)
Najlepšie na tom všetkom je, že proste konečne jedlo nie je celý môj deň, že konečne môžem robiť niečo iné, môžem byť mnou. Myslím, že "nástup do školy" som zvládla v pohode, zmena je akurát, že jem obed tak okolo pol 3 a o pol 12 jem "olovrant" a o 10 desiatu. Najprv to bol taký nezvyk, ale teraz už som si zvykla. A váha. Tak váha, že vraj stojí. Keďže sa na ňu nepozerám, tak viem len podľa toho, čo mi vraví mamča. No uvidíme...Zajtra ideme do jedného väčšieho mesta, cca 1,5 hodinky cesty, kde býva sestra, tak pôjdeme do nákupného centra a spravíme si aj s ňou a mamčou pekný deň. A v nedeľu sa asi trochu poučím matiku, chémiu a možno zájdem k ockovi, už dlho som pri ňom nebola. A ako sa darí vám, aké máte plány na víkend? Usmívající se
 

24.2.2013

24. února 2013 v 13:55
Ahojte kočky! Usmívající se Tak konečne zase prichádzam s článkom Usmívající se No to bol úžasný týždeň. Pozerala som asi všetky staré DVD-éčka čo som doma vyhrabala, konečne som mala spustu času na kreslenie, trávila som čas s mamčou, hrali sme všeliaké hry, vyvárali si, no bola to paráda, na také by som si hneď zvykla. Ale od zajtra už začína krutá realita menom ŠKOLA. Vážila som sa od pondelka dvakrát, z toho raz som mamču mierne donútila povedať mi váhu, bolo tam pol kila viac, ale keďže máme váhu čo váži len 41; 41,5; 42... tak to mohol byť kľudne len jeden gram. Pocity som mala také zmiešané, nevedela som, ako zareagovať ale potom som to už neriešila. Zase som sa vážila včera, ale to som už na váhu nepozerala a mamča mala, ako to sama nazvala "kamennú tvár" Smějící se. Jedla som už asi všetko, čo som chcela, z toho mali najväčšie zastúpenie cestoviny na všetky spôsoby, som proste cestovinožrút Smějící se A jej palacinky, to je proste boží. Je to také super, keď vidím, aká je mamča rada, keď mi môže uvariť obed a ja ho s chuťou splajznem a vychválim ju, ako mi chutilo. Výčitky zatiaľ veľmi nie sú, vlastne ani neviem, prečo by mali byť, lebo mne sa zdá, že sa mi po najedení brucho skôr zmenší, ako zväčší Smějící se Zdravotne sa cítim podstatne lepšie, ešte síce nemám toľko energie, ako som mávala, ale je to oveľa lepšie. V piatok som bola pri lekárke, brala mi krv, potom vyšetrenia... nemám žiaden podkožný tuk, slabé odozvy srdca atď, to som vedela aj bez nej a výsledky z krvi budú v poondelok, tak uvidíme. Zloženie jedálnička je v podstate rovnaké, tak napíšem napríklad z utorka, tuším, že to bolo v utorok:
R: biela kaiserka s maslom a morčaciou šunkou, šalátová uhorka
D: Raja mňam duo piškótový, mandarínka
O: syrová polievka, rizoto s bravčovým mäsom a zeleninou + červená repa
O: tvarohovo-marhuľová buchta
V: krupicový nákyp a vyšľahané maliny s cukrom (fakt obrovská porcia)
cca. o 20:00 pri telke: jablko, kivi
Tak neviem, čo také by som ešte napísala, ak by vás niečo zaujímalo alebo by ste mali otázky, kľudne sa pýtať. V najbližšej dobe pridám k článku aj zoznam nejakých mojich obľúbených potravín. Majte sa zatiaľ a pekný zbytok víkendu Usmívající se

18.2.2013

18. února 2013 v 20:35 |  I and ana
Ahojté Usmívající se Tak, hlásim sa Usmívající se Ako sa mi darí? No dobre sa mi darí, dobre Smějící se Papám si jak anlglická kráľovná Smějící se Jú, za tie dni som už mala pochúťky Šlápnul vedle Moje milované pirohy, špagety, pizzu, tousty, buchty a už si ani nespomeniem čo všetko. A objavila som v sebe nové ja, -závisláčku na mlieku. Mám ho každý deň na najrôznejšie spôsoby (kakao, mlieko s medom a maslom, s Nesquikom alebo len samé). Čo sa týka porcií, zatiaľ to zvládam. Mamka sa mi ich snaží dávať primerané, také, aby som ich dokázala zjesť, niekedy to trošku preženie, tak niečo aj nechám, ale keď chcem nechať a bola to vážne normálna porcia, tak ma upozorní a ja to dojem. Samozrejme, niekedy sú tu aj trošku nezhody, keď neveľmi mám na niečo chuť, ale keď to vážne iba preto, že práve na túto potravinu nemám chuť, tak mi dá aj niečo iné. Vážiť sme sa dohodli že sa budem každé tri dni, čiže som sa vážila včera. Na váhu som sa pozrieť nechcela. Ale keď som pozrela na mamču, tak mi nedalo a spýtala som sa, že "Ako?" odpoveď: "No zle" čiže som sa dozvedela, že som nepribrala ani pol kila. No ale veď to sa ani nedalo čakať, že to pôjde tak rýchlo. Ale zmeny sú očividné aj keď nie na váhe. Cítim sa neporovnateľne lepšie čo sa psychiky týka. Vôbec už nemám také nervy, som oveľa pokojnejšia, mám 100-krát lepšiu náladu a už vôbec nie som taká unavená. Dokonca už si môžem konečne aj pospať. Výčitky sa zatiaľ nedostavili, brucho nemám nafúknúte vôbec (zaujímavé) a trávenie a všetko okolo toho je tiež celkom v norme, čiže myslím, že telo pekne nabehlo na nový režim.Trošku som síce chorá, cez víkend som mala teplotu, teraz je tu už lepšie, len trochu pokašliavam. Ešte že sú tie prázdniny, nerada vymeškávam školu a potom doháňam učivo. Len čo s tým časom? Keďže ešte nie som 100% fit, tak ani vonku teraz ešte nepôjdem, čiže ak by ste mali nápady ako zabiť deň, sem s nimi!
Pre inšpiráciu napríklad dnešný jedálniček:
R: 1 plátok chleba, maslo, moravské údené (cca 3 plátky, neviem)
D: Rajo mňam duo smotanový jogurt jahodový, mandarínko-pomaranč (áno, vymyslela som novú odrodu, ale ono to proste nie je ani mandarínka ani pomaranč, je to proste mandarínko-pomaranč! Smějící se)
O: domáca kuracia polievka s cestovinami, špagety s Morcadellou s mäsom, kečup, nastrúhaný syr
O: čokoládový rožok
V: mlieko (cca 3 dl +,-) a vééééľa Nesquiku (ten duo vanilkovo-čokoládový- moja láska ♥)
Psychológovi sme dnes volali, ibaže berie až od 15. Ako keby v tom bol nejaký rozdiel, či mám 14 alebo 15. Potom už máme kontakt len na jednu psychologičku a ak ani tá ma nevezme, tak sme došli. Aspoň vydieť aká krásna situácie je tu na východe Slovenska, nemáme tu jediného psychológa, ktorý by sa špecializoval na tútu chorobu. A také niečo ako liečebňa? Ha-ha-ha.
Tak, ďalej stále platí, že mám strašne rada svoju mamču a som jej veľmi vďačná za všetko, čo teraz pre mňa robí a bude robiť. Ale dnes už som sa nakecala až až, teraz sa mi vy pochváľte Usmívající se
 


Čítajte a čudujte sa ;)

15. února 2013 v 16:40 |  I and ana
Tak, dievčatá moje zlaté, nastávajú zmeny. Po včerajšom článku som si niečo uvedomila. Mamka už volala do liečebne, ale nedovolala sa doktorke. Zvážila som sa. Váha ukázala 41 kíl. To je najhoršia váha, akú som mala za celé obdobie anorexie. V prvom rade som si uvedomila, že nechcem zomrieť. A takýmto štýlom by som dlhšie ako týždeň už neprežila. V druhom rade, že nechcem ísť zase do nemocnice. Nechcem tu zanechať školu, kamarátov, rodinu, vyšleniť sa z celého sveta a odísť sa vykŕmiť na 55 kíl. A v treťom rade, že mám tú najúžasnejšiu mamku na svete, ktorú neskutočne ľúbim. Strašne sa o mňa bojí. Až teraz mi dochádza, že anorexia nie je pre mňa nič, že mňa tak neničí. Predstavte si, ako sa musí cítiť matka, ktorá sa pozerá, ako jej umiera vlastné dieťa a nemôže mu pomôcť? Navrhla som mamke riešenie. Odteraz budem jesť všetko, čo mi dá. Jedálničky mi bude robiť ona, nepovie mi, čo mi spraví, ale proste zjem, to čo mi nachystá. (To je pre mňa nevyhnutné, lebo keď som sa stravovala sama tak vieme, ako to fungovalo.) Teraz ma veľmi nezbite, zástankyne zdravého životného štýlu, ale budem jesť to, čo chcem. Nebudem sa vôbec obmedzovať. Zjem si pekne ochutený jogurt. No prečo by som mala jesť nejakú bielu žbrndu bez chuti z ktorej sa mi akurát tak zdvihne žalúdok? A dám si pekne v cukrárni koláč. Tam nepečú žiadne lighty s neviemakýmimožnými celozrnými múkami a dochucovaný stéviou a neviem čím. A dám si mamkyne vynikajúce cestoviny s maslom, nebudem jesť nejaké suché celozrňáky na vode. Viem, že všetko, čo mi dá je maximálne zdravé. Nebude mi predsa kupovať nejaké Mekáče či vyprážať každý deň rybu s hranolkami. A práve teraz, keď to potrebujem a môžem si dopriať, tak sa určite nebudem obmedzovať nejakými zásadami zdravého stravovania. Prečo? Lebo všetko, čo jem je zdravé. Nie je tam nič nezdravé. Všetko je vyrobený z kvalitných surovín a neplánujem sa ládovať nejakými čokoládami či snikerskami. Budem proste jesť presne tak, ako jedia ostatný ľudia. A k tomu mne nespadá ani tá prehnene zdravá strava a ani nejedenie. Jedálničky zverejňovať každý deň nebudem určite, ale občas áno, dnes ešte zverejním, aby ste mali prehľad. A len teraz sa všetci doslintáte na čom si ja pochutnávam. Noo, želala by som vám, aby ste mali mamču takú úžasnú kuchárku ako ja. V pondelok pôjde na testy a vyšetrenia, krv a všetky tieto veci. A áno, skoro by som zabudla, budem chodiť ku psychológovi. Na tom som trvala ja. Ešte keď som odišla z nemocnice, tak psychológ, ktorý ma liečil tam nám dal kontakt na jedného tu na Slovensku, tak v pondelok mu bude mamča volať. A neverili by ste, ako strašne sa mi zmenila nálada. Je to neskutočné. Doslova sa mi vrátil život. Mamča je doma, lebo je chorá, mi máme chrípkové a nabudúci týždeň jarné prázdniny, tak dnes sme spolu doma a nabudúci týždeň asi pôjdem s ňou do práce. Och, toľko času spolu, konečne bez hádok. Už som hovorila, ako vééééééééééééééľmi ju ľúbim? A budem počúvať ako "anhel" (anjel) Smějící se. Júj, Tia je nezvyknutá počúvať. Proste mamča je teraz moja sestrička, ktorá na mňa dáva pozor, tak ako v nemocnici. A ja chcem vyzdravieť. veď keď som chorá, tak musím brať lieky. Nechutia mi, cítim sa zle, ale beriem ich, lebo chceem vyzdravieť. Tak je to aj s jedlom, ibaže tu je to o to príjemnejšie, že jedlo je dobré. A dnes som sa po prvý krát asi po pol roku poriadne vyspala. Do deviatej. Žiadna sláva, ale mne to akurát stačilo. Tak teraz sa poslintajte nad mojimi jedálničkami (možno nejaké zdravo-stravkyne) inšpirujem aj k nejakému zhrešeniu Šlápnul vedle

Včerajšok (raňajky a desiata išli podľa sterého režimu, fujky, to ani nepridávam)
O: Vitana paradajková polievka (2 dc) a kolienka (cestoviny) s maslom
O: mamčin čokoládový puding (áno, áno, bol táááám Smějící se) s mandarínkovým kompótom, na spode pár piškôt so šľahačkou a posypaný grankom
V: plátok chlaba s maslom a dvoma plátkami šunky a praženica

Dnešok:
R: 2 ks vianočka s maslom a kakauko :3
D: (neskoré vstávanie tak len ľahšia) pol jablka, pol mandarínky a kivi
O: Vitana cesnaková polievka a knedlíčky s jahodovou náplňou, poliate maslom a posypané cukrom (mňááááám Šlápnul vedle)
O: rožok s Lučinou a šunkou + cherry paradajky
V: mamča sa preriekla, plánuje Nesquik cerálie, ten mix čokoládovo-vanilkové s mliekom

A ďalej uvidíme, čo mamča dá, alebo nedá.
Inak, už som asi vravela, ako ju mám rada, že? ♥

Majte sa najkrajšie, ako sa len dá Líbající Mrkající

14.2.2013

14. února 2013 v 10:50 |  I and ana
Je to naozaj možné? Je vážne skutočnosť, čo so mnou tá choroba spravila? Je to pravda, že v priebehu dvoch rokov môže anorexia vziať šťastnému mladému dievčaťu obklopeného ľuďmi, ktorých ľúbi s dokonalým životom, v ktorom mu nechýba absolútne nič absolútne všetko? Že ho zrazí na kolená, vezme dušu, mozog, silu a už nikdy nevráti? Príde, nepýta sa, či smie. Nič nedáva, len berie. Berie kilá, ktoré však nie sú to najpodstatnejšie. Ona berie život. Berie šťastie, berie lásku. Ako je možné, že ma prinúti robiť niečo také? Ako je možné, že ma anorexie donúti vraždiť? Lebo tým sa zabíjam. Ako je možné, že človek nevidí nič, že mu absolútne nezáleží na tom, či zomrie alebo nie? Ako je možné, že tá chorobná štíhlosť ho ženie stále ďalej a ďalej? Túžba byť stále chudšia a chudšia zotrie slzy, nahodí falošný úsmev a povie: "Poď, veď ty musíš. Čo si, keď nie chudá? Si nič! Nemáš nič a ani nikdy mať nebudeš! Si ten najhorší človek a ja ti núkam aspoň to jedno, byť chudá! Tak si vyber!" Ako je možné, že v zrkadle vidím stáť kostru potiahnutú hnusnou, suchou, pomaly priesvitnou šúpajúcou sa kožou, ktorá je taká, pretože som okrem dvoch déc čaju na raňajky už tri mesiace nevypila ani kvapku vody. Veď voda má kalórie a zaplní ti brucho. Chceš mať tlusté brucho?! Ako je možné, že na mojej tvári svietia len vytreštené modro-čierne kruhy z nedostatku spánku? Ty chceš spať? Ležať? Odpočívať? Aby sa ti to jedlo ukladalo?! Nie! Pôjdeš spať, až keď budeš zaspávať, o pol 12, o 12 a vstaneš o 6:15, každý deň! Prečo? aby si sa mohla plížiť po škole ako mŕtvola, bez energie a cez prestávku si mohla chodiť zohrievať svoje zmodreté ruky skrehnuté od zimy na záchod ku ohrievaču rúk. Aby si mohla zaspávať na hodine. A jedlo? Na to sa môžeš akurát tak pozerať. Byť rada, aké veľké uspokojenie ti dáva pohľad na tvoje spolužiačky alebo na ľudí okolo seba, keď jedia. Ale ty si nedáš. Ty sa budeš len pozerať, predstavovať si, ako to asi chutí. Aké to je, keď iným dievčatám mamky s láskou chystajú desiaty, ktoré aj zjedia. Aké to je, keď ti mamka cez víkend navarí jej vynikajúci puding a zjesť ho, bez výčitok, bez okamžitého pohľadu na brucho. Aké to je, nebáť sa, či o týždeň alebo o mesiac neskončím v tom pekle zvanom nemocnica, kde ma vykŕmia naspäť na 50 kíl. Ako je možné, že ma nezastaví ani to, keď ma mamka v strede noci so slzami v očiach zobudí a pýta sa, či spím, lebo myslí na to najhoršie. Aké to je, hýbať sa bez toho, aby sa mi krútila hlava? Mať energiu výjsť do schodov? Aké to je, môcť sa smiať na úplných blbostiach? Byť šťastná? Aké to asi je žiť?

13.2.2013

13. února 2013 v 19:26 |  I and ana
Ahojte... nechce sa mi písať, nič nové so mnou. Jedálniček rovnaký, ako včera... Máme chrípkové prázdniny, tak som doma a mamču tá chrípka tiež nejak dostala, tak sme dnes boli spolu, bolo to štrašne fajn, toľko sme sa rozprávali... Snažila sa nerozprávať o jedle a ničom s tým spoločným... Neviem, čo bude ďalej...

12.2.2013

12. února 2013 v 17:36 |  I and ana
Fúú, tak to je dobré, čo dokáže jeden deň, keď zjete menej s vami spraviť. To vedomie, že som schudla. A ja som za to šťastná. Včerajší a dnešný jedálniček vyzeral takto:
11.2.2013 : R: grahamový rožok, Lučina bylinková, čaj D: jablko V: Muller mliečna ryža jahodová + 2 jablká
12.1.2013 : R: grahamový rožok, Lučina, šunka + čaj D: jablko V: Muller mliečna ryža karamelová + 2 jablká
A schudla som poriadne. Viedieť mi oveľa viac kosti. Na jednej strane sa trochu bojím, ale teraz ma to zase nanovo dostalo. To, že chcem byť ešte chudšia. čo robiť?!

10.2.2013

10. února 2013 v 18:34 |  I and ana
Tak dnes som to pekne dobabrala. Začalo to asi tak. Pohádala som sa s mamčou, ale nie pre jedenie, ja už ani vlastne neviem, čo bol dôvod. Ráno som vstala a ako vždy mi doniesla raňajky (každý deň to isté, strieda sa grahamový rožok s bylinkovou Lučinou alebo grahamový rožok s Lučinou a šunkou + čaj) a dnes to bol grahamový rožok s Lučinou no šunková saláma. Ja na ňu, že čo to je. A mamča, že inú šunku nemáme. Tak som odniesla raňajky, že to jesť nebudem. Mamku prešli nervy, tak to nechala tak. A ja som do druhej nejedla nič. Potom som si dala jablko, Alpro soya vanilkový pudink, Fitness musli tyčinku Tiramisu a na večeru Muller mliečnu ryžu karamelovú a dve jablká. Dlho sme so rozprávali. Od Vianoc, v podstate od doby, čo som si založila blog som schudla. Myslím, že už vážim asi toľko, koľko som mala pred Kramárami. Povedala, že proste musí niečo robiť, lebo zomriem. Ja, že keď pôjdem do nemocnice, tak mi to nepomôže. To je pravda. Vykŕmia ma, ja budem jesť, lebo budem chcieť ísť čím skôr domov, prídem domov a čo potom? Naspäť do toho spadnem. Ja sa proste budem musieť sama chcieť vyliečiť. A tak nejak začínam zisťovať, že moja anorexia nie je len o tej štíhlosti. Samozrejmä, dnes pri pohľade na prepadnuté brucho a pri uvedomení si, že som naozaj schudla som mala pocit víťazstva. Ale je v tom viac. Proste sa týram. Za deň nevypijem kvapku vody, späť chodím, až keď som taká unavená, že nevládzem udržať hlavu. A tie som extrémistka, chcem vvedieť, kam až to s mojou vychudnutosťou môžem dotiahnuť. Nejem, keď sa napríklad rozhádam s mamčou. Keď nejem, som chudá, cítim sa tak iná. Cítim, že to čo robím má zmysel. čo som vlastne bez anorexie? Veď ma ovláda už 2 a pol roka. Už ani neviem, aké to je bez nej. Čo by som celé dni robila a nad čím rozmýšľala, keby môj mozog pernamentne nezamestnávali myšlienky na jedlo a štíhlosť? Neviem, čo bude ďalej...
A odporúčam si pozrieť tento dokument, plakala som jak nejaké decko. Je mi tak hrozne ľúto tej malej. Je to strašné, že sa jej to stalo a ešte bola taká mladučká. Jednoducho hrozné, čo tá sviňa dokáže spraviť !!!
http://www.myspace.com/video/vid/100278254#pm_cmp=vid_OEV_P_P

Obdobie od liečby až do teraz

9. února 2013 v 13:53 |  I and ana
Keď som vyšla z 6. oddelenia, išli sme s mamkou a ockom do nákupného domu. Skúšala som si kraťasy. A prvý krát za celú dobu sa uvidela v zrkadle. Už som nemala ten prepednutý ksicht, oni tam boli líca !!! A moje vychudnuté nohy bez štipky tuku? Boli už len chudé. A to brucho? Ono vyčnievalo, nebolo také ploché. A tie kraťasy? Oni mi boli XXS malé, musela som si vziať XS! Rozplakala som sa. To však nepokračovalo, snažila som sa to potlačiť.

Postava po nemocnici:
Doma som jedla tak ako v nemocnici, s tým rozdielom, že už som sa neprepchávala čokoládami a sladkosťami, čiže: R: 2 ks pečivo, pomazánka/šunky, syr D: jogurt O: polievka + druhé jedlo Prídavok: Keks O: keks/buchta V: bu´d varená alebo 2 ks pečivo, pomaránka, šunka, syr 2. V: väčšinou Nesquik, Chockapic, Cini-minies (fakt nebudem hľadať, ako sa to píše) s mliekom. Po dvoch týždňoch som išla na ďalšiu kontrolu, Mala som 50 kíl, Tichá bola spokojná, ja tiež. všetci mi vraveli, ako super vyzerám. po dvoch týždňoch 2 kontrola, váha 52 kíl a dostala som menštruáciu. Ale počkať... 52? Už snáď dosť nie? Začala som sa viac pozorovať. už som jednoznačne nechcela priberať, aj svoju ideálnu váu som mala. Tak som si začala dávať na raňajky už len jeden kus pečiva a na večeru tiež + zručila som prídavky a druhé večere. To by bolo ešte v norme. Ale potom som začala jesť menej na obedy, polievky som zrušila tiež. Začala som vynechávať desiate a olovranty. Po mesiaci ďalšia kontrola, váha 48. Vopá, 4 kilá. Tichá sa nepotešila. Povedala, že mám jesť 5 krát denne, že 2. večere a prídavky nemusím, ale olovranty, plnohodnotné obedy a desiate musím. Tiež som pred ňou musela zjesť celý obed - vyprážaný rezeň s majonézovým šalátok, iba tak ma pustila domov. Dodržala som to možno tri dni a potom to začalo. Boli prázdniny, kúpaliská, plavky. A ja som chcela byť zase "štíhla". 1 rožok na raňajky, bez desiatej, mäso na obed o 16:00 jedna kaiserka (biela) s Apetítom a potom gumenné sukríky a ovocie. Váha klesla tak na 46. Tam sa zastavila. Mamka sa mi vyhrážala, že ma dá naspäť pretože menštruácia sa zase stratila. Bolo také, že týždeň som jedla, akože dohoda... začal škoský rok a ja som pokračovala ďalej s týmto jedálničkom. Asi pred troma mesiacmi som už prestala jesť aj tú kaiserku s Apetítom. V ovembri sme sa dohodli s ockom a mamčou, že "priberiem". Bolo mi samozrejmä jasné, že nechcem pribrať. Tak som jedla R: 1 ks pečiva + maslo + šunka D: jablko O: oficiálne: mäso a príloha neoficiálne (keďže som bola sama doma) mäso a príloha spláchnuté v záchode O: oficiálne: jogurt neoficiálne: jogurt spláchnutý v záchode a V: rožok s priesvitnou vrstvou masla a medu alebo džemu. + Začala som strašne cvičiť. 10 krát beh po jednom poschodí v bytovke, 4 minúty intenzívneho behania štýlu zdvíhania kolien pred seba (to už ani moje srdce nevládalo), 200 sed ľahov, 80 sklapovačiek, 80 zhibov, 60 klikov, dalších 100 sed-ľahov a 2 minúty beh na mieste to všetko tri krát do dňa. Vtedy mi začala byť hrozná zima, úplne som sa izolovala, s nikým nebavila, od vtedy sa nesmejem, som tichá, uzavretá do seba. Až tera ma anorexia úplne položila. To som schudla na 44 a to bolo posledný krát, čo som sa vážila. Mamka už vybavovala nemocnicu, ale keďže išli Vianoce, podarilo sa mi ju presvedčiť, nech ma aspoň na Vianoce nechá doma, že budem jesť R: 1 rožok, maslo, šunka potom cukríky a ovocie. Tak ma nechala. Deň pred Vianocami som však zjedla rožok s horčicou a klobásou, celú čokoládu a sušené slivky, na druhý deň raňajky ako stále na obed vyprážaný syr s porciou zemiakov, potom cukríky a na večeru koláč. Na Vianoce som normálne jedla kao každý (čiže sa prejedla). No a moje momentálne jedálničky poznáte. Váhu typujem tak na 43 +,-. A lepšie fotky súčasnej postavy nemám:






Obdobie po druhú liečbu

9. února 2013 v 13:05
Takže, pokračovanie. Môj jedálniček sa skladal z: R: 2 ks pečiva + pomazánka (normálne maslo a vajíčka, šunková konzerva, cibuľka, proste nejaká domáca pomazánka) ato bolo tak o 5:15 ráno a od vtedy som do 7:00 cvičila - beh po schodoch, beh na mieste, sed-ľahy, zhiby, sklapovačky, kliky). Potom občas na obed kúsok mäsa a večer gumenné cukríky + cca. 6 kúskov ovocia, mamka mi vždy robila takú misu a tam jablko, kivi, hruška, alebo mandarínky, hrozno a tak. Keď si to tak spätne premietnem, bola som dosť netypická anorektička, nikdy som nepozerala na kalórie. Dala som si na raňajky dva rožky s toľkou masla, čo by teraz obsiehlo možno kalorickú hodnotu mojim dvoch desiat. Alebo tie cukríky, ládovala som tieto:

---> Ibaže vo väčšom 300 g balení z Lidlu značka Sugar Land.
A ich kalorická hodnota na 100 g?
321 kcal a ja som ich za deň zjedla 300g, niekedy aj viac !!!
A potom to ovocie, to malo tiež nejaké tie kalórie. Ale ja som napriek tomu vážila na výšku 167/169 (tak nejak približne mám aj teraz) 42 kíl. Vážiť som sa doma nevážila, predtým som si striehla každé deko, ale potom som sa už prestalta ážiť. Ale v podstate som sa necítila až tak zle, vždy som ešte mala energiu na cvičenie, trošku sa zlepšil aj môj psychický stav. Zabudla som spomenúť, že som chcela byť modelka. Vždy som vedela, že na to nemám, ale teraz nech to nevyznie ako samochvála, to je to posledné, čo by som tým chcela povedať, veľa ľudí mi vravelo a doteraz hovorí, že vyzerám ako modelka. Samozrejmä, ja sa neznášam a myslím si, že som strašne škaredá, ale veľmi ma baví pózovať a tak som aj niekde svoje fotky poslala, ale keďže to boli len amatérske snímky, agentúry sa ozývali, ale chceli profesionálne fotky. Na konci Vianoc 2012 vznikli tieto fotky a zároveň jediná fotka v plavkách z môjho najhoršieho obdobia.






Tak takto som fungovala asi do konca Marca 2012. To však začali problémy v škole. Šikana. A v podstatnej miere aj pre to, aká som bola chudá, vo všeobecnosti však urážali moju rodinu, rozhadzovali a ničili mi veci, písali po zošitoch nadávky, pokrikovali po mne "Kostra" "Cigánka" a tak. To bolo strašné, trpela som to dva mesiace, kým som to povedala doma. To nabehol do školy môj ocko a vtedy sa fakt zachoval ako ocko. Keď som mu so slzamy v očiach vravela, čo mi robia, myslela som, že tam všetkých pozabíja. Ale keďže je už len nejaký právnik, tak to všetko diplomaticky vyriešil a trochu sa to skľudnilo. Vzápätí prišiel s nápadom, že pôjdeme za nejakým liečiteľom/veštcom/niečim takým... Tak som šla a ten mi povedal, že keď budem takto ďalej pokračovať, mám dva mesiace života. Mamka plakala, pýtala sa ma, že či sa vôbec nebojím. Ja som jej na to len povedala, že nech si nekazím ten čas, čo nám ešte ostáva. Tak ona si začala hľadať ďalšie riešenia a raz mi oznámila, že pôjdeme na vyšetrenie do Bratislavy. Iba vyšetrenie. Tak sme s ockom nasadli na vlak a išli. Pamätám si tú cestu. Bolo to také fajn, ke´d sme boli zase všetci spolu, smiali sa, ako za starých čias. Kedže v Bratislave býva môj brat, tak sme sa ubytovali na hotely a išli hneď spolu s ním po nákupoch (mojej najmilovanejšej činnosti). Na druhý deň sme išli na vyšetrenie. Na detské interné oddelenie na Kramároch, 6. poschodie. Veľmi dlho sme čakali až nás zavolali do vnútra. Išla som sa vyšetrovňa a maka s ockom čakali na chodbe. Dokrotka tichá ma zvážila (42) zmerala (167) a povedala mi, že sa mám vyzliecť. Keď videla moje telo len v podprsenke a nohavičkách, mala strach doslova vpísaný v očiach. Potom zavolala rodičov a mňa poslala na chodbu. Potom nás zavolala všetkých, povedala, že nečakala, že to bude také zlé, popísala mi všetky ďalšie procesy, čo sa so mnou budú diať, ak to bude pokračovať, ako sa mi vysuší pokožka, vypadajú vlasy a zuby, ochlpí sa celé telo. Že vraj nevidí iné východisko, než ma hospitalizovať. Okamžite som sa rozplakala. Prosila som, no mamka s ockom sa rozhodli ma tam nechať. Išli do hotela po veci a mňa zatiaľ dali na izbu. Strašne som plakala. Doniesli mi veci, posledný krát ma objali a išli domov. Bola som umiestnená na izbu hneď pri sesterni, sestričky cez okienko mohli sledovať každý môj pohyb. Z izby som výjsť nemohla. Stále som nekontrolovateľne plakala, prvý obed, olovrant ani večeru či druhú večeru som nezjedla, mobil mi vzali. Pamätám si, že som ešte večer jedla moje coca-colové cukríky. Večer som sa celá uzimená osprchovala (kúpelňa bola na izbe) a šla si ľahnpť, bola mi hrozná zima. Ráno som nemusela jesť, so sestričkou som bola na sone brucha, brali mi krv, na kardio. Stále som strašne plakala. Ráno ma ešte vážili, vyzlečenú. Na izbe som bola sama a nemohla som ani výjsť von. Mala som prvé sedenie so psychológom, toho som si hneď obľúbila. Povedala som mu celý priebeh choroby, snažil sa ma ukľudniť keďže som stále hrozne plakala. Nasadil mi lieky na upokojenie a proti anorexii. Potom som šla na obed, zjedla asi polovicu polievky a mäso z druhého jedla. Sestričky po mne vrieskali. Na pol hodiny som dostala mobil, volala s mamkou, ockom, všetko preplakala. Potom som mala sedenie s doktorkou Tichou. Tá mi povedala, že od včera som schudla dve kilá (ani sa nečudujem, fakt som strašne plakala) a musím začať jesť, lebo mi dajú sondu. Tak som začala jesť, asi polovičné porcie zo všetkého (na štart mi dali bežný jedálniček, 5 porcií) stále som však hrozne plakala. Dokým nepriberiem, tak som nemohla vychádzať z izby. Každé ráno ma vážili, bola vizita, každý druhý deň som mala stretnutia s psychológom, množstvo testov... Pomaly som niečo nabrala, tak mi dovolili vychádzať z izby. Hneď som sa skamarátila s jednou babou, ktorá tam bola pre nízky tlak. Mala kamarátku bulimičku, ktorá zomierala. S ňou som bola veľa času, aj jedla. Na oddelení boli často cukrovkári a inak také bežné veci ako tlak, problémy s kĺbami, svalmi... Bola som tam týždeň. Mobil som mala každý deň na pol hodiny a vždy presviedčala ocka, nech ma vezme domov, pretože mamka mi rovno povedala, že tak zostanem, dokým ma neprepustia. Jedla som asi takto: R: 2 ks pečiva + pomazánka, alebo maslo, šunka, syr, alebo nejaké sladké pečivo, šišky, štrúdle, buchty... D: najprv len jablko, potom jablko + jogurt/pudink/keks (Delisa, Siesta) O: polovicu taniera polievky, mäso z druhého jedla a 1/3 prílohy alebo polovičnú porciu nejakých buchiet, knedlíčkov...(hlavne tu na mňa sestričky strašne vrieskali, že pôjdem na sondu a vezmú mi mobil) O: 1 ks pečiva + Nutela/džem/maslo, šunky, syr a V: buď varená ako obed alebo 2 ks pečiva, pomazánka, šunka, syr či buchty, šišky... Vždy som jedla v jedálni pri stole s ostatnými pacientami aby ma videli sestričky. Mohla som chodiť po oddelení keď som ráno vážila viac. Po týždni a niečo ma presunuli na normálnu izbu, tým pádom som sa mola už aj spolubývajúce a nebolo mi tak smutno. Zoznámila som sa s ďalšími babami, jednej robilo problém prehĺtanie tuhého jedla a druhá nemohla pribrať a mala problémy s kĺbami. Po týždni prišli prvý krát mamka a ocko. Doniesli mi nejaké veci, čokoládu. Blížila sa Veľká noc a mne dali aspoň telefón na celý deň. Začali mi pridávať prídavok k obedu (puding/tvaroh/kaša/krupica/buchty/koláče) a druhé večere (1 ks pečivo, šunky, maslo, syr/ pomazánky). Jeden deň nastal zlom a ja som zjedla navyše čokoládu. Priberala som pomaly, ale priberala, Postupne som začala menej plakať a upokojovať sa. To som tam bola už tri týždne. Školu sme mali doobedu s jednou učiteľkou a poobede boli ručné práce, tie som milovala, vždy sme niečo zaujímavé vyrábali. Niekedy večer prišla partia z Fondu detskej nádeje a hrali sme nejaké hry a tak. Rodičia mali povolené návštevy každý týždeň cez víkendy. Strašne som sa na nich tešila. Postupne som si do jedálničkov začala pridávať čokolády, čipsy, keksy a rôzne sladkosti, lebo som pochopila, že čím skôr priberiem tým skôr pôjdem domov. To už ma aj chválila doktorka Tichá. S psychológom sme riešili, čo mi anorexia dala, vzala, koľko by som chcela vážiť. Mne však vtedy bolo všetko úplne jedno, proste som len chcela ísť domov a kašľala na to, koľko vážim. Potom prišla na oddelenie nová baba a diagnóza - anorexia. Strašne som sa potešila, lebo som s pametala, ako mi pomohlo, keď som sa o tom s niekym mohla porozprávať v hrani. Volala sa Pavlínka, mala 17 a na výšku 176 cm 46 kíl, čiže bola na tom omnoho horšie ako ja. Hneď sme sa zoznámili a dali ju ku mne na izbu, Prerozprávali sme celý večer a stali sa z nás absolútne nerozlučné kamošky, ako sestry. U nej to však bolo zložitejšie, žila pri babke a tá jej nedávala jesť, preto tak schudla. Potom sa však presťahovala k mamči a u nej už normálne jedla, no tá sa o ňu bála a tak ju dala pre istotu do nemocnice, aby dokázala, že nie je anorektička. A po Pavlínke prišla druhá baba s "našou diagnózou" Katka. Jej mama bola doktorka, kamarátka s doktorkou Tichou. Ona mala len menšiu podváhu, ale vyhadzovala jedlo a mala tie také "náznaky", tak ju tam mama pre istotu dala. Pavlínka jedla vždy úplne všetko a to nakoplo aj mňa, aby som začala dojedať polievky a prílohy. Spolu sme začali jesť aj naviac, rodičia nám nosili sladkosti na kilá. Katka s nami nejedla, tá jedla vždy len polovičné porcie. Na deň sme okrem jedálničku vymenovaného vyššie zjedli ešte 3 čokolády, 5 keksov, balíček čipsov/orieškov, najaký koláš, sladké piškóty, cukríky, tyčinky, proste všetko čo najviac kalorického. Vtedy som fakt neriešila, aké veľké mám brucho, len som chcela ísť domov. Nakoniec po piatich týždňoch sme s Pavlínkou naraz odchádzali. Ja s váhou 48 kíl. Pokračovanie v ďalšom článku Usmívající se

Kam dál