Síce som tu len jeden deň a chcem sa venovať väčšinou iným témam, táto téma týždňa ma veľmi zaujala, tak som sa rozhodla napísať niečo k nej.
Pri takejto otázke "Čo si viať so sebou na opustený ostrov" sa ľudia krásne dajú rozdeliť na realistov či pesimistov, impluzívnych či rozvážnych, môžme vidieť, či sú romantici, alebo by si namiesto svojej lásky so sebou radšej vzaly nôž a zápalky. Pokiaľ ide o mňa, ja by som napríklad na takem pustom ostrove žiť chcela, milujem prírodu a k ostrovu mi pasuje more, slnko, piesok, v diaľke krásne hory a lesy, presne ako v Modrej lagúne, čiže k tomu patrí všetko, čo mám rada, ale nikdy by som tam nemohla žiť sama, to viem isto. Som veľmi spoločenský typ a keď nemám depku (čo sa až zas tak často nestáva
) rada sa obklopujem ľuďmi. A stačilo by mi len niekoľko- moja rodina (ku ktorej radím samozrejme aj mojich zvieracích miláčikov) a pár najbližších kamarátov. Ale zase, niekto by možno prežil sám rok, dva... ale čo napríklad 30 rokov? Myslím, že každému by po tridsiatich rokoch prežitých osamote, prípadne tak s nejakými opičkami vyberajúcimi si lupiny z kožucha zašpliechalo na majáčik. A potom by mu bol už nič platný nejaký nožík či zápalky.
Takže berte si svoje zápalky a nože, ja som egoistka, sama by som tam nebola!


Pri takejto otázke "Čo si viať so sebou na opustený ostrov" sa ľudia krásne dajú rozdeliť na realistov či pesimistov, impluzívnych či rozvážnych, môžme vidieť, či sú romantici, alebo by si namiesto svojej lásky so sebou radšej vzaly nôž a zápalky. Pokiaľ ide o mňa, ja by som napríklad na takem pustom ostrove žiť chcela, milujem prírodu a k ostrovu mi pasuje more, slnko, piesok, v diaľke krásne hory a lesy, presne ako v Modrej lagúne, čiže k tomu patrí všetko, čo mám rada, ale nikdy by som tam nemohla žiť sama, to viem isto. Som veľmi spoločenský typ a keď nemám depku (čo sa až zas tak často nestáva

Takže berte si svoje zápalky a nože, ja som egoistka, sama by som tam nebola!


